fatal error 2. časť

30. května 2011 v 20:23 | Alex-chan |  Fatal Error
Ako som už povedala mám tu pripravenú druhú časť...tu je :)
Je dlhšia tak prosím aby ste tu neumirali kedže sa to ešte nerozbehlo :) prajem príjemné čítanie a dúfam, že sa vám bude pačiť :)



Ako tak šli tri tiene...jeden bol staručký a zhrbený, druhý bol menší a bolo na ňom vidno únavu. Tretí šiel vystretý a ďaleko pred tými dvoma...

"No čo myslíš?" spýtala Ichio baasama. "Je dobrá..." povedal starček ale nedopovedal.
Ichio: "Ako to? len dobrá?"
Starček: "Je pripravená na záverečný zápas"
Ichio: "Nemáme veľa času, snáď pár týžňov"
Starček: "Priprav ju, o dva dni budte v lese..."
Ichio: "Kde v lese?"
Starček: "V údolí pri močiary"
Ichio: "Tam? ale prečo?" nestihla dopovedať a už ho nebolo.
Celou cestou šli ticho a neprehovorili ani jedno slivíčko. Obloha bola čím ďalej, tým tmavšia a schiľovalo sa k dažďu.
Keď začalo pršať, obidve sa rozbehli dolu zablatenou cestou. Keď došli domov, Ichio baasama sa zobrala do kuchyne variť večeru, a Yako si zobrala knižku a sadla si na hombálku vysiacu na konáry stromu. Hoci pršalo, Yakohime to bolo jedno. Len sedela, čítala a hombala sa. Hoci neustále pretáčala stránkjy knižky, vôbec ju nevnímala. Neustále ju niečo ťahalo za jej minulosťou. Veď predsa Ichio je jej babka, tak kde má mamu a otca? Má niekde aj inú rodinu? Bola unesená? Nechceli ju? Stratila sa? Pustili ju snáď v košíku po rieke? Tieto otázky sa jej ako červíky zavŕtavali čoraz viac do hlavy. Keď ju Ichio zavolala na večeru, Yakohime si ako vždy nečujne sadla za stôl, no nebola ticho ako stále. "Ichio? Prečo nemám rodičov?" spýtala sa mierne roztraseným hlasom, a očakávala agresívnu a výbušnú reakciu. Namiesto toho však Ichio len zdvihla hlavu mierne prekvapená a zaskočená otázkou ale v tom momente sa upokojila a povedala: "Prečo sa pýtaš? Doteraz ťa to nezaujímalo." " Len ma to tak napadlo,"pokračovala Yako." Teraz nech ťa to netrápi, dozvieš sa to v pravý čas," odbila ju a dala si do úst poriadnu porciu Ichiraku Ramenu, aby na podobnú otázku už nemusela odpovedať. Yako len sklopila hlavu k jedlu a tvárila sa, že jej takáto odpoveď stačí.
Po jedle si obidve šli ľahnúť a pripravovali sa na ďalší deň. Ani jedna z nich však netušila, že práve tento deň im navždy zmení život...
....Noc to bola akási zvláštna...
......Vzduch bol nezvičajne teplý, všade sa vznášalo ticho a pokoj....
........No možno nie až tak všade ako by sa zdalo. Lesom Honši-no sa niesli zvláštne zvukya niečo, čo zaručene nebolo ľudské, číhalo to na každom kroku a ostražito sledovalo územie...
..........Bolo ich veľa a nikto nevedel, čo sú zač....Isté bolo, že nič dobré nebudú........

Ešte to asi premenujem....ale zatiaľ je to všetko :)

Alex-chan :)
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Gabrielle Beatrice Bone Michaelis van Dorcell Gabrielle Beatrice Bone Michaelis van Dorcell | Web | 30. května 2011 v 20:45 | Reagovat

Držím držím xD xD okej , tak potom niekedy prídeš :):) ale starká ma akože fakt dorazila -.-" piči !! :D :D okej :) potom nechceš nejaký layout ?? :) :)

2 Dada Dada | Web | 31. května 2011 v 16:03 | Reagovat

ešte stále triediš? :D

3 Kiki-chan Kiki-chan | Web | 1. června 2011 v 9:32 | Reagovat

Ahojky,mohla bych tě požádat o hlásek jmenuji se tam jako Kiki-chan a zde je odkázet >> http://ronhill.blog.cz/1106/sonp-1-kolo#komentare << samozřejmě někdy oplatím,pokud chceš

4 Alex-chan Alex-chan | Web | 1. června 2011 v 20:01 | Reagovat

áno :) ešte triedim :)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama